Richard Sulík na témy slovenská politika, Európska únia a ekonomika.

Dá sa ešte zachrániť Merkelovej Európa po odpore z Atén? | Vystúpenie R. Sulíka v relácii Anne Will na ARD

Richard Sulík sa 8. júla 2015 zúčastnil debaty na tému “Dá sa ešte zachrániť Merkelovej Európa po odpore z Atén?” v politickej talkshow Anne Will, ktorú vysiela nemecká televízna stanica Das Erste/ARD. Ďalšími hosťami relácie boli nemecký europoslanec Elmar Brok z Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU), politologička Gesine Schwan a vedúci Berlínskej kancelárie …

… obchodných novín “Wirtschaftswoche” – Gregor Peter Schmitz.

Pomoc Grécku z Európskej únie

Diskusná relácia sa venovala predovšetkým gréckemu výsledku referenda a možnému vývoju vo vzťahu k ďalším balíčkom pomoci Grécku z Európskej únie.

Richard Sulík v debate vysvetľuje, že každý ďalší balík pomoci pre Grécko znamená len ďalšie dlhy. Pred piatimi rokmi, keď grécka kríza ešte len začínala, bolo zadlženie Grécka na úrovni 120% a o päť rokov neskôr, počas ktorých sa celá Európa pokúšala Grécko zachrániť, je výsledkom nie zadlženie na 120, ale na 180%.

Ako ďalej uvádza už samotné prvé dva balíky pomoci Grécku priniesli len trápenie, a to nie je len HDP, ktoré pokleslo o 26%. Nezamestnanosť sa zdvojnásobila a priemyselná výroba Gréckua je na úrovni 70-tych rokov alebo paradajky dovážané z Holandska, lebo euro je pre Gréckuo priveľmi silné. Ekonomike Grécka teda prvé dva balíky pomoci veľmi uškodili. Ďalšia vec je, že požičané peniaze nebudú nikdy splatené. Tretí balík pomoci Grécku z Európskej únie je teda to najhoršie, čo Európska únia môže urobiť.

Na grafe zároveň poukazuje na to, prečo nemá Grécko žiadnu šancu zotrvať v eurozóne. V roku 1970 stála jedna nemecká marka 10 drachiem a o 30 rokov neskôr, pri vstupe do Európskej únie, stála marka 165 drachiem. Hodnota je raz a navždy fixovaná vo vzťahu 1:174, ako keby sa v budúcnosti už nič nemohlo zmeniť. Keby to tak nebolo ustanovené, dnes by jedna marka stála takmer 250 drachiem. A to je ten dôvod, prečo je euro pre Nemecko až príliš lacné a pre Grécko príliš drahé. Riešením by bolo vystúpenie Grécka z eurozóny, čo samozrejme neznamená, že krajina opustí Európsku úniu.

Prepis vystúpenia v relácii Anne Will na ARD “Dá sa ešte zachrániť Merkelovej Európa po odpore z Atén?”

Komentátor:
Z Berlína, Anne Will na tému: Dá sa ešte zachrániť Merkelovej Európa po odpore z Atén?

Anne Will:
Dobrý večer, dámy a páni, srdečne vás všetkých vítam a teším sa, že ste tu. Ďakujem za priateľské privítanie. Kto má v týchto dňoch pred sebou to, čo sa na internete bez prestávky znova točilo na gréckom krízovom kolotoči, ten si musí od údivu pretierať oči. Bolo to v nedeľu, čo Gréci povedali NIE smerovaniu, ktoré pre nich navrhla Európska únia, avšak už dnes požiadali o tretí program pomoci. Je to správne alebo nie, dávať im ešte úplne poslednú šancu? O tom dnes budeme diskutovať, a preto sem k nám priamo zo Štrasburgu prišli: európsky poslanec Elmar Brok z Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) a jeho parlamentný kolega zo Slovenska – Richard Sulík, politologička Gesine Schwan a vedúci Berlínskej kancelárie obchodných novín “Wirtschaftswoche” – Gregor Peter Schmitz.

Pán Sulík, novovymenovaný grécky minister financií, pán Tsakalotos, je nástupcom pána Varoufakisa, o ktorom sme sa práve rozprávali. Pri svojom vymenovaní povedal, že v nedeľu dali Gréci referendom jasne najavo, že si zaslúžia niečo lepšie. Neviem, čo tým presne myslel, ale v každom prípade sa chcem opýtať, či by tým lepším, čo si Gréci zaslúžili, mohol byť tretí balík pomoci Grécku z EÚ. Vy si to myslíte tiež?

Richard Sulík:
Jednoznačne nie. Najprv bolo všetkými možnými politikmi sľúbené, že Grécko už istotne nedostane od Európskej únie ďalšiu pomoc. A teraz sa o tom hovorí ako o samozrejmosti, dokonca s nádejou, my v to dúfame, že Gréci teraz predložia úsporné opatrenia, aby sme im konečne mohli poskytnúť tretí balík pomoci, ktorý však znamená len ďalšie dlhy. To je predsa ešte viac dlhov.

Anne Will:
Ako sa gréckej vláde podarilo dosiahnuť, že tretí program pomoci je teraz prinajmenšom možné uskutočniť?

Richard Sulík:
Ale veď to pre Grécko nie je žiadna výhra. Narobiť ešte viac dlhov tým, ktorí sú už dnes až po uši zadlžení, to predsa nemá zmysel. Čo už dlho tvrdím je, že Grécko musí opustiť eurozónu, to im pomôže. Ale teraz je pre Grécko euro prisilné a im nezostáva nič iné, ako sa stále viac zadlžovať. Pred piatimi rokmi, keď grécka kríza ešte len začínala, bolo zadlženie Grécka na úrovni 120% a dnes, o päť rokov neskôr, počas ktorých sa celá Európa pokúšala Grécko zachrániť, po piatich rokoch, čo predchádzajúce vlády boli úplne poslušné a prinášali a podpisovali všetky možné papiere, aký je dnešný stav? Nie 120, ale 180%.

Gregor Peter Schmitz:
Ale to patrí k slabej stránke tejto politiky.

Richard Sulík:
Celá pomoc Grécku z Európskej únie nefungovala, pretože to, čo z toho vzišlo, je len viac dlhov.

Gesine Schwan:
Vy máte len vyšší pomer zadlženosti, ale žiadne vyššie dlhy, pretože po počiatočnom prebytku grécky hrubý národný produkt poklesol a to sa takto vzťahuje na výšku gréckych dlhov.

Elmar Brok:
Ale prečo tak poklesol?

Gesine Schwan:
Pretože, z môjho pohľadu, ale to existujú viaceré názory…

Anne Will:
Mohli by sme prosím zostať pri téme pomoc Grécku z Európskej únie, keďže je v očiach pána Sulíka všetko také hrozné. Teda, prečo chcú Gréci mať aj tretí program pomoci z Európskej únie? A moja otázka je, či si to zaslúžia.

Richard Sulík:
Pretože Gréci aj tak vedia, že tie peniaze nevrátia – Gréci nemôžu splatiť ani prvé dva balíky pomoci z Európskej únie. Pretože aj tak vedia, že tie peniaze nevrátia. Vďaka priateľom Nemcom, USA, ktorí odpočúvali spolkovú kancelárku, dokonca vieme, že sama Angela Merkelová pred troma rokmi, v jednom odpočúvanom telefonickom rozhovore povedala, že Grécko tie dlhy nikdy nesplatí. Gréci môžu chcieť druhý, piaty, dvadsiaty balík pomoci z Európskej únie, pretože tak či tak nesplatia nič. A kto by splácal, keď vie, že nemusí.

Gesine Schwan:
Nie je pravda, že Grécko malo nedbalý prístup k peniazom. Šetrili oveľa viac ako Slovensko, ale malý väčší úbytok HNP ako malo Slovensko a nezamestnanosť mali dvakrát tak vysokú.

Richard Sulík:
Ale my hovoríme o dlhoch Grécka. Tie spadli z neba?

Gesine Schwan:
Nie, do roku 2010 sa dlhy Grécka ničili sami. Ale čo sa stalo potom…

Richard Sulík:
Vynucovanie Trojky, na ďalšie dlhy.

Gesine Schwan:
Súhlasím s vami, že pomoc Grécku z Európskej únie nebol dobrý program. Nebolo možné, sa v tejto situácii, s reštrikciami odkloniť od dlhov. Zložité reformy gréckeho štátneho aparátu neboli vôbec riešené.

Richard Sulík:
Ale kto ich neriešil?

Elmar Brok:
Práve naopak.

Anne Will:
Aké je vysvetlenie na to, pán Sulík, že aj vaša slovenská hlava štátu včera bola spolu s ostatnými hlavami štátov a vlád, Tsipras bol tiež pritom. Aké je vysvetlenie na to, že týchto 18 zastávalo jeden názor, že to môže ďalej fungovať s predchádzajúcou politikou, čím sa myslí ďalej aj program pomoci Grécku z Európskej únie.

Richard Sulík:
To je niečo, čomu nerozumiem. Už prvé dva balíky pomoci Grécku z Európskej únie priniesli len trápenie, a to nie je len HDP, čo pokleslo o 26%. Nezamestnanosť Grécka sa zdvojnásobila a priemyselná výroba je na úrovni 70-tych rokov, alebo paradajky dovážané z Holandska, lebo euro je pre Grécko priveľmi silné. Ekonomike Grécka prvé dva balíky pomoci veľmi uškodili.

Richard Sulík:
Čiže pomoc Grécku z Európskej únie po prvé, spôsobilo Grécku veľké škody a po druhé, tie peniaze nebudú nikdy splatené. Tretí balík pomoci Grécku z Európskej únie je to najhoršie zo všetkého, čo môžeme urobiť.

Anne Will:
A bude to pokračovanie iné, keď sa prizná, že politika Európskej únie bola zlá?

Richard Sulík:
Tak to v prvom rade. Ďalej však nemáme odvahu urobiť konečne správne rozhodnutie. Pretože samozrejme, bude to mať politickú cenu, keď pani Merkelová 5 rokov vyhlasuje, že záchrana Grécka je jediný spôsob a zrazu bude Grécko z eurozóny vylúčené. Čo by potom mala povedať voličom? Je mi ľúto, 80mld. nie je až tak veľa… To si nemôže dovoliť ani ona, ani pán Juncker.

Grexit jednoznačne prinesie náklady, ale jednorazové. Je to postrach, ktorý sa skončí, ale tento tretí balík pomoci Grécku z Európskej únie nie, o 5 rokov budeme pri šiestom a to je hrôza bez konca.

Elmar Brok:
…a ak toto chýba, prichádzajú podniky o investície.

Richard Sulík:
A tak to bude aj v budúcnosti. Doteraz ste to nereformovali, a neurobíte tak ani v budúcnosti, a je od vás hlúpe povedať, že Gréci musia sľúbiť reformy.

Elmar Brok:
Ja mám v ľudí dôveru.

Richard Sulík:
Demokracia predstavuje nebezpečenstvo pre diktatúru z Bruselu.

Anne Will:
Boli teraz pravidlá politicky prispôsobené, aby sa program pomoci Grécku z Európskej únie mohol opäť uskutočniť, pán Sulík?

Richard Sulík:
Samozrejme, áno. O tom sme predsa čítali, kam prúdili peniaze určené na pomoc Grécku z Európskej únie. Už pri druhom balíku pomoci Grécku z Európskej únie sa pravidlá prispôsobovali. Ale keď už sme pri tom, rád by som povedal, prečo nemá Grécko žiadnu šancu zotrvať v eurozóne, pretože si myslím, že to je základná otázka.

Fixné kurzy nemecká marka - grécka drachmaFixné kurzy nemecká marka – grécka drachma

V roku 1970 stála jedna nemecká marka 10 drachiem a o 30 rokov neskôr, pri vstupe do Európskej únie, stála marka 165 drachiem. a potom bolo povedané, že hodnota bude raz a navždy fixovaná vo vzťahu 1:174, ako keby sa v budúcnosti už nič nemohlo zmeniť. Keby tak nebolo ustanovené, dnes by jedna marka stála takmer 250 drachiem. A to je ten dôvod, prečo je euro pre Nemecko lacné, Nemecko je tak svetový majster exportu, a pre Grécko príliš drahé. Grécko importuje viac poľnohospodárskych produktov ako ich vyváža. To je ten vtip. To, čo potrebujeme je devalvácia, buď vnútorná alebo vonkajšia… Vnútorná devalvácia nepôjde, to vidíme. Vôbec nereformujú, predchádzajúca vláda neprijala žiadne reformy, svoju administratívu si nevedia dať do poriadku. Tak potrebujeme vonkajšiu devalvácie a to pôjde len ak bude mať Grécko opäť drachmu.

Gregor Peter Schmitz:
Mali ste pravdu, že euro sa v kurzoch niektorých štátov oslabilo, pre Nemecko je ten kurz príliš nízky a pre Grécko momentálne veľmi vysoký. Ale devalvácia neznamená, že začne padať manna z neba, to je utópia. Grécko má teraz mieru exportu niečo cez 30% a myslieť si, že potom budú podmienky pre vývoz vhodnejšie a stane sa z neho svetový majster exportu je ozaj utopické.

Richard Sulík:
Nemusíte ísť z extrému do extrému. takto budú Gréci viac vyvážať a menej dovážať.

Pani Merkelová urobila zo záchrany Grécka ideológiu, ktorú oprela o všetky ekonomické argumenty. Teraz hovorí, že nie je nijaká iná možnosť, iba pomoc Grécku z Európskej únie a že sa v Spolkovej republike Nemecko nájde väčšina, ktorá bude za prijatie tretieho balíka opatrení z Európskej únie. Ale ja vám garantujem, že žiaden z nemeckých poslancov nedá ani cent na tretí balík pomoci, sú veľkorysí s cudzími peniazmi, to áno. Tretí balík pomoci Grécku z Európskej únie, pretože musíme veriť v ideu EÚ a tieto celkom pekné slová, avšak skutočnosť je taká – to nemá s etnografiou nič spoločné – že týchto 5 rokov prinieslo len nulu a ďalších sto rokov prinesie tiež len nulu. Alebo snáď 0,2. Hovorí to skúsenosť, že posledných 5 rokov neprinieslo nič, a že tretí balík pomoci je len pokračovaním biedy. A keď Brok povie, že inde to funguje, tak tu mám druhý graf a pozrite sa, všade rastú dlhy. Táto čiara, to je rok 2010, a je to začiatok záchrannej politiky a všade rastú dlhy.

Dlhová kríza Španielska, Talianska, Portugalska a GréckaVývoj dlhovej krízy na príklade Španielska, Talianska, Portugalska a Grécka

Elmar Brok:
Každý verí svojej vlastnej štatistike.

Richard Sulík:
Nie, to je EUROSTAT.

Elmar Brok:
Musíme sa na to pozrieť inak. Írsko má nové pracovné miesta, vaša krajina vykazuje 5%-ný nárast ekonomiky. Írsko bolo v roku 2007 na 25% zadlžené, vtedy bolo Nemecko na 60% a Slovensko dnes o 5% ekonomicky rastie. Portugalsko teraz splatilo svoje dlhy predčasne, sú to 3 týždne, čo splatili svoje dlhy úplne a včas. To je fantastická úspešnosť! Španielsko z tohto programu požadovalo len 60% z toho, čo im bolo ponúknuté, aj to môžeme považovať za úspech, a nebyť negatívni, pretože tento program funguje všade, a nefunguje iba v Grécku.

Richard Sulík:
Rozumiem tomu tak, že táto záchranná politika je nejaká olovená vesta, a je to vidieť, sú to čisté fakty, ako napríklad zdvojená nezamestnanosť atď., proti ktorým sa vzpierame. Síce nemajú žiadne riešenie, ale presne vieme, že to takto ďalej ísť nemôže. Napríklad pán Brok povedal, že Grécko sa musí reformovať a že potrebuje poriadnu administratívu, avšak súčasne povedal, že na Cypre to funguje kvôli britským..

Elmar Brok:
..pretože oni administratívu majú.

Richard Sulík:
A čo chcete, poslať ich do Grécka? To nebude fungovať. Jednoducho to pochopte, keď Grécko opustí Eurozónu, to neznamená, že odíde z EÚ a vôbec nie z NATO. A ak hovoríme o nejakých bezpečnostných, vojenských rizikách, mali by sme hovoriť o NATO, ktoré sa o to stará, ale eurozóna tu nie je pre všetko zlo sveta.

Elmar Brok:
Pán Sulík, vy ste celkovo proti euru.

Richard Sulík:
Ja som proti euru? To je falošné tvrdenie.

Elmar Brok:
Nepočul som od vás jediné dobré slovo.

Richard Sulík:
Ja som proti tomu, aby Slovensko previedlo 1,5mld. do Grécka. Vám to je jedno, pretože to nie sú vaše peniaze, ale mne to jedno nie je.

Členstvo v eurozóne pre Grékov znamená každé množstvo peňazí, ktoré prúdi do krajiny. Taký to má pre nich význam. Viete kedy opustia eurozónu? Keď žiadne ďalšie peniaze neprídu.

Anne Will:
Ďakujem vám, že ste prišli a ďakujem aj vám dámy a páni, dovidenia.

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.