Richard Sulík na témy slovenská politika, Európska únia a ekonomika.

Daňový systém | Rušenie rovnej dane je pre Slovensko fatálna chyba

Close

Rovná daň je solidárnejšia. Daňový systém, ktorý má dnes Slovensko podľa všetkých dostupných štatistických údajov prináša do štátnej pokladnice oveľa vačšie výnosy, aké kedy bola schopná generovať Ficova vláda. Už rok po daňovej reforme, zavedení rovnej dane, stúpol základ dane o 90 % a výnos dane po 44%. Po úspešnom zavedení rovnej dane na …

…Slovensku, rovnú daň, tento daňový systém okopírovali štyri ďalšie susedné štáty. To znamená, že všetky štáty okolo nás dane znižujú a my, presnejšie od 1. Januára 2013 strana Smer-SD na čele s Róbertom Ficom, ide rovnú daň rušiť a dane ľudom zvyšovať.

Nehovoriac o tom, že Slovensko príde o väčinu investorov, ktorí k nám priniesli prácu a zamestnávali ľudí práve kvôli zavedenej rovnej dani. Teraz po jej zrušení nás investori budú obchádzať, s čím nebudú mať najmenší problém, keďže výhody rovnej dane môžu využívať v krajinách, ktoré tento daňový systém od nas okopírovali a túto nižšiu sadzbu dane teraz vedia investorom ponúknuť. Môžu ísť kam len chcú, všade budú mať nižšiu sadzbu dane.

Rýchle rušenie rovnej dane a všetkého, čo bolo odskúšané a úspešne funguje, vyzerá ako ideologicky boj strany Smer-SD na čele s Róbertom Ficom. Jednoducho, ich ideológia nepustí, rovnú daň museli zničiť.

Nech to stojí, čo to stojí. Keď nebudú peniaze, radšej budú robťt dlhy.

Ironicky, čo stranu Smer-SD ani netreba učiť a pod vedením pána ministera Petra Kažimíra sa im už úspesne darí viesť Slovenský štát ku kritickej 60% zadlženosti. Namiesto elixíru života, strana Smer-SD začala pre nás miešať smrteľný kokteil. Ostáva len sledovať, ako dlho reformy Róberta Fica a jeho vlády je schopná uniesť slovenská ekonomika a jej ľudia.

Napadla vôbec Róberta Fica, alebo niekoho v strane Smer-SD otázka; “Kto nás bude voliť, keď nebudeme mať, čo rozdávať?”

*****

Daňový systém, výber daní je tu len na financovanie verejných statkov

Richard Sulík: Funkcia daní je len výber peňazí. Je to jediná funkcia daní. Výber peňazí, ktorý štát potrebuje na financovanie verejných statkov. Nie je pravdou, aj keď sa to dodnes učí na školách, že daňový systém má funkciu sociálnu, hospodársku, atď. Toto je len teória, na ktorej trápia študentov. V reálnom živote to nefunguje a funkcia daňového systému je len výber daní.

Keď chce štát robiť sociálnu politiku, má na to sociálny systém. Keď chce robiť hospodársku politiku, musí zlepšovať podnikateľské prostredie.

Daňový systém je tu len na financovanie verejných statkov a teda na výber potrebných peňazí. Mimochodom, asi 150 rokov dozadu tu existovala iba rovná daň, ktorá sa vtedy volala pánsky desiatok a podobne a až s príchodom Bizmarka sa rovná daň zmenila, nie len rovná daň, ale napríklad aj dôchodkový systém.

Ako optimalizovať daňovy systém s ohľadom na výber daní

Pri daňovom systéme ide len o to, ako ho optimalizovať s ohľadom na výber daní. To znamená, ako dosiahnuť požadovaný výber daní pri čím nižšej sadzbe, respektíve ako maximalizovať výber daní pri danej sadzbe. Toto nie je ideológia ľavice, či pravice, toto je holý ekonomický fakt. Výber daní, alebo daňovy systém treba tak optimalizovať, aby pri danej sadzbe do štátnej kasy došlo čím najviac peňazí.

Lafferova krivka

No a na tomto mieste vstupuje do hry takzvaná Lafferova krivka, ktorá v teórii vyzerá takto. Pán Laffer žil niekedy 150 rokov dozadu a vtedy už postuloval, že keď to štát preženie so sadzbami, tak budú klesať výnosy z dane. On vtedy a je to z tejto krivky vidieť, navrhol, že teda 50% je tam optimálna sadzba.

Ale ako som vravel, toto je len teória a už dávno to nie je pravda. Toto sú ale konkrétne čísla z Čiech. To, čo je tam drobnučkým, pod tou Lafferovou krivkou napísané, to je ten samotný vzorec, ale tu kulminuje výber daní pri 21 percent.  Táto Lafferova krivka je stará 10 rokov a za posledných 10 rokov sa práveže znížila tá optimálna sadzba, kde sa podarí docieliť najvyšší výber. Táto Lafferova krivka vznikla empiricky, to znamená na základe skutočných dát. Žiadna teória, ale čísla z reálneho života.

No a ten trend optimálnej sadzby daní, pri ktorej sa podarí docieliť najvyšší výber, bavíme sa o sadzbe daní z príjmov, že táto optimálna sadzba daní mierne klesá, potvrdzujú aj tieto sadzby, ktoré vidíte v okolitých krajinách – Česko 19%, Maďarsko 19%, s tým, že do 1,3 miliónov eur je to len 10%, Poľsko 19%, Ukrajina 19%, ale od januára 2014 to bude iba 16%.

Rozmach rovnej dane v susedných štátoch

Tieto štyri krajiny zaviedli rovnú daň (rovnú 19 percentnú daň) po Slovensku. Rovnú daň zaviedli preto, lebo ten experiment s rovnou daňou na Slovensku fungoval.

V Rakúsku 25%, nie 30 ako tvrdil pán Číž, ale, áno, je to o niečo vyššia sadzba, i keď my dáme sadzbu na 23%, tak sa výrazne priblížime k tej rakúskej. Potom je otázka, že či teda naša infraštruktúra na vzdelávacie účely, náš zdravotný systém alebo čokoľvek iné, sa vyrovná tomu rakúskemu, keď chceme konkurovať o priazeň nejakého investora.

Slovinsko 20%. Tu teda vidíte po zavedeni rovnej dane na Slovensku, ako sa rovná daň rozmohla v našich susedných štátoch.

A od 1.januára, všetci tu znižujú okolo a my od 1.januára budeme daň zvyšovať. Ked kvôli ničomu inému, tak kvôli tomuto nás budú investori obchádzať a nebudú mať s tým najmenší problém. Môžu ísť na západ, na sever, na juh, kam len chcú, všade budú mať nižšiu sadzbu dane.

Daňový systém – princípy zdanenia

Poďme ale teraz k tomu, čo je podstatné pre daňový systém, to sú princípy zdanenia. Ako prvý sa princípmi zdanenia zaoberal jeden z najväčších ekonómov v dejinách, Adam Smith v Anglicku. Týchto princípov zdanenia je niekoľko, ale pre podmienky, v ktorých sa nachádza Slovensko a nachádzalo sa pred tými ôsmimi rokmi, keď sme rovnú daň zavádzali, tak sa ukázali ako najvhodnejšie tieto princípy – spravodlivosť, neutrálnosť, jednoduchosť a účinnosť.

Princípy zdanenia a najmä ich dôsledné uplatnenia, sú väčšinou podceňované a potom sa len rôzny samozvaní architekti daňových systémov čudujú, že reálny život je úplne iný, ako si oni v teórii predstavovali a že skrátka nakoniec tie daňové príjmy nie sú to, čo dúfali.

Keď už hovoríme o daňových príjmoch, tak pán minister, stavím sa o fľašu dobrého červeného, že 455 miliónov, ktoré dúfate, že vyberiete na daniach viac, že nevyberiete. Je to akurát zbožné želanie.

Princípy zdanenia sú mimoriadne dôležité a preto pár slov k ním.

Horizontálna spravodlivosť

Daňová teória pozná pojem horizontálna spravodlivosť (spravodlivosť je najdôležitejší princíp zdanenia), ktorá znamená, že subjekty s rovnakým celkovým príjmom, musia byť zdanené rovnako.

Už hneď ten prvý princíp horizontálnej spravodlivosti porúša návrh, ktorý je tu predložený stranou SMER-SD.

A to preto, lebo keď niekto povedzme bude mať príjmy len z úrokov, platí 19%. Keď niekto bude mať z práce a dostatočne vysoký, už bude 25%, takisto, keď sú dvaja, ktorí žijú spolu, zarábajú pod 3 000 eur, ale sú to partneri, nie manželia, tak budú obidvaja platiť 19%.

Keď ale máme rodinu, kde otec živí zvyšok rodiny aj s manželkou, lebo chce, aby ona bola doma s deťmi a otec zarába nad 3 300 eur, tak on bude platiť tú vyššiu sadzbu, čiže už ten prvý princíp, horizontálnu spravodlivosť, narúša.

Vertikálna spravodlivosť

Potom je tu vertikálna spravodlivosť, ktorá hovorí, že subjekty s vyššími celkovými príjmami, musia platiť vyššiu daň. Zdá sa to byť banálne jednoduché, ale má to niečo do seba a nie nadarmo tieto princípy zdanenia sú staré 200 rokov a ako sa ukázalo, funkčné.

Princíp zdanenia – neutrálnosť

Ďalší princíp zdanenia je neutrálnosť. Zdanenie nesmie skresľovať hospodárske procesy. Zdanenie nesmie ovplyvňovať rozhodnutia subjektov, to znamená, centrálnou požiadavkou je, aby pri zdanení nehralo rolu (bolo neutralne), o aký druh príjmu alebo činnosti sa jedná.

To znamená, či niekto si zarába na svoje živobytie tým, že opravuje topánky alebo tým, že je účtovník, nemalo by mať toto za následok rôzne zdanenie. To je ten princip neutralnosti.

Takisto druh subjektu, či niekto funguje ako SRO-čka a tak opravuje tie topánky alebo niekto je živnostník alebo niekto je zamestnanec, ale robia to isté. To zdanenie musí byť vždy rovnaké, to je neutrálnosť zdanení.

Je to takisto mimoriadne dôležité, lebo keď dôjdu sociálni inžinieri a začnú sa vybíjať cez daňový systém a chcú riadiť hospodárstvo, potom sa stane, že tie subjekty sa optimalizujú, respektíve optimalizujú daňovú povinnosť a toto nasledne znižuje celkový výnos daní. Takže toľko k neutrálnosti princípu zdanenia.

Princíp zdanenia – jednoduchosť

Ďalší princíp zdanenia – jednoduchosť. Na Slovensku máme asi štyri milióny daňovníkov. Z toho 2 milióny daňovníkov pre daň z príjmov. To sú samozrejme všetci zamestnanci, ale sú tam aj živnostníci, aj množstvo iných ľudí. Takisto 100 000 právnických osôb.

Pri takto vysokom počte daňovníkov je nevyhnutné, aby tým daňovým zákonom ľudia rozumeli. Je žiadúce, aby nepotrebovali draho platených poradcov. Je potrebné do princípov zdanenia vniesť jednoduchosť a o to sme sa snažili v roku 2004.

Ten graf je málo viditeľný, ale začína v roku 93, kedy vzniklo samostatné Slovensko, kedy vtedy mal zákon o daní z príjmov o menej ako 15 000 slov. To potom stúpalo, až koncom roka 2003 mal zákon o dani z príjmov 49 000 slov. To sa podarilo znížiť asi na 38 000 a od vtedy to znova narastá a týmito najnovšími úpravami to bude len narastať. Čím viac to narastá, tým menej ľudí rozumie zákonu, čo im sťažuje podnikanie.

Princíp zdanenia – účinnosť

A štvrtý princíp zdanenia je účinnosť. Daňový systém nesmie umožňovať legálne sa vyhnúť plateniu daní. Daňový systém nesmie uľahčovať nelegálny daňový únik. A takisto nesmie kriminalizovať subjekty nesplniteľnými a nelogickými požiadavkami. Predpokladám, k tomuto vám Jozef Mihál porozpráva do sýtosti.

No a druhá požiadavka v rámci princípu zdanenia, ktorý sa volá účinnosť, musí existovať výhodný pomer medzi nákladmi a samotným výberom dane. Toto napríklad bol dôvod, prečo sme zrušili daň z dedičstva, daň z darovania. Pokiaľ si pamätám, výnos dane z darovania bol 150 miliónov korún v roku 2002. Náklady na výber boli okolo 100 miliónov. Daň z darovania nemala žiadny zmysel, iba to skomplikovalo ľudom život a zbytočne ich kriminalizovala.

Aký je optimálny daňový systém – kedy zinkasuje štát na daniach najviac?

Bádaním sme v roku 2003 zistili a neskoršia prax to jednoznačne potvrdila, že optimálny daňový systém je taký, ktorý zdaňuje všetky subjekty, všetky druhy príjmov a všetky výšky príjmov jednou jedinou sadzbou a to presne jedenkrát. Presne jedenkrát znamená, že daň z dividend je dvojité zdanenie preto, lebo majiteľ s.r.o-čky najprv vytvorí zisk povedzme jeden milión alebo stotisíc eur, tak najprv zaplatí jeho s.r.o-čka 19 percentnú daň. Alebo teda pred daňovou reformou platila 25%, on dostal tých 75% a keď ich dostal, musel platiť ďalších 15%  daň z kapitálových výnosov. Toto je dvojité zdanenie, ktoré silne narúšalo princíp zdaňovania, alebo respektíve bolo silne v rozpore s optimálnym daňovým systémom.

Môžete mi veriť, že daniam venujem 10 rokov, z toho niekoľko rokov veľmi intenzívne a zatiaľ sa toto vždy potvrdilo. Keď zdaníme jednou jedinou sadzbou všetky druhy subjektov, všetky druhy príjmov, všetky výšky príjmov a spravíme to presne jedenkrát, tak dosiahneme optimum. Optimum znamená, že pri danej sadzbe zinkasuje štát najviac.

No, aby sme toto dosiahli, už som to spomínal;

  • bola zrušená daň z dividend, lebo toto je dvojité zdanenie
  • zrušili sme priblizne 120 z 200 výnimiek, k tomu patria aj špeciálne daňové režimy a zvláštne daňové sadzby.

No a nepodarilo sa síce, zrejme nie je úplne účelné zrušiť úplne všetky výnimky preto, lebo niektoré sú takzvané technické výnimky, ktoré skrátka treba zachovať, ale tých je možno 10 alebo 20. Čiže stále ešte je dostatočne veľký priestor, keď už štát potrebuje zvyšovať výnosy daní, aby rušil tieto výnimky. Oni sa tam v tomto zákone ešte stále nachádzajú.

Zjednotenie sadzieb dane z pridanej hodnoty

Ďalšou súčasťou daňovej reformy k 1.januáru 2004 bolo zjednotenie sadzieb dane z pridanej hodnoty, to však neznamená, že to je tá rovná daň, keď je 19 % daň z príjmu a 19% DPH. To bola skôr náhoda, alebo už to tu odznelo, marketingový krok a áno, treba to povedať, Slovensko veľmi z toho ťažilo, že v regióne bolo široko ďaleko prvou krajinou, ktorá sa odhodlala v tom roku 2004 zaviesť jednu jedinú sadzbu dane a to je 19%. Samozrejme, že ten marketingový efekt bol mimoriadne silný a aj preto sem došli desiatky a desiatky investorov.

Zrušenie dane z dividend

Zrušenie dane z dividend, o ktorom som hovoril, to bola skutočná výhra preto, lebo výnos tejto dane z dividend bol smiešne nízky. Tam štát inkasoval iba asi 1,5 miliardy korún a to preto, lebo všetci zahraniční investori aj tak žiadnu daň z dividend neplatili. Preto, lebo Slovensko má pouzatváraných asi 50 zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia. Konkrétne s Holandskom a z Holandska pochádza v tom čase možno 60% investorov.  Dohoda je taká, že voči holandským investorom daň z dividend uplatňovať nebudeme. To znamená, postihovalo to len domácich vo veľmi malej miere, preto sme daň z dividend zrušili.

Zrušenie trojdane – daň z dedičstva, daň z darovania a daň z prevodu a prechodu nehnuteľností

Zrušili sme aj tú trojdaň, takzvanú daň z dedičstva, daň z darovania a daň z prevodu a prechodu nehnuteľností. Konkrétne táto trojdaň, okrem toho, že nebola účinná, lebo náklady na výber boli veľmi vysoké oproti samotnému výberu, tak ešte sú to opäť dane, ktoré spadajú do tej kategórie dvojité zdanenie. No tak niekto zarobil, zdanil a keď to chcel darovať, tak musel druhýkrát platiť daň. Tá tretia daň, z prechodu, prevodu nehnuteľností, to už vonkoncom žiadny zmysel nemala.

No ale to, že sa zrušila daň z dividend, hodilo Slovensko na prvú priečku, okrem zopár daňových rajov, na prvú priečku vo svete. Vlastník firmy, vlastník právnickej osoby, keď podnikal, táto právnická osoba zaplatila daň, on si tie peniaze už mohol zobrať, tak ho to stálo len 19%. V tomto sme dnes bezkonkurenčný vo svete.

Smrteľný kokteil strany Smer-SD – vysoké zdanenie dividend a zvýšenie sadzby dane z príjmov

Nejde primárne o to, že či to bude 19 alebo 23 percentná sadzba, ide o to, že my zároveň, pán minister zavádzate aj odvody, zdravotné odvody, čo je v podstate ďalšia daň z dividend. Vo svojej podstate sa s tým dá súhlasiť, ale nasadili ste tak absurdne vysokú hranicu, vo výške asi 120 tisíc eur ročne alebo stotisíc, to, ďakujem, stotisíc eur ročne, ktorá sa ale pripočíta k tej samotnej hranici pre príjem zo závislej činnosti, že kvôli tomuto, kvôli tej nebezpečnej kombinácii, vy tu miešate smrteľný kokteil.

Kvôli tejto nebezpečnej kombinácii, že po prvé, riadne zdaníte dividendy po veľmi vysokú hranicu, po druhé zvýšite sadzbu dane z príjmov, toto spôsobí, že tak ako tí investori sem prichádzali, tak tak aj budú utekať preč. No a čo to znamená, že budú utekať, to si pozrieme tu.

Elixír života – rok po daňovej reforme stúpol základ dane o 90 percent a výnos dane po 44%

Tak, keď sa ideme baviť o tých dopadoch na podnikateľské prostredie, vidíte tu nejaké čísla, tieto čísla sú zo stránky daňového riaditeľstva, tam ich nájdete.

  • V roku 2002 všetky, vtedy bola sadzba dane z príjmu 25%, všetky firmy dokopy priznali základy dane, keď nasčítate základy dane všetkých firiem, priznali 111 milión korún ako základ dane, z toho sa platila sadzba  25%, čiže výnos bol 27,9 miliárd korún.
  • V roku 2003, to je posledný rok pred daňovou reformou, podnikatelia, alebo všetky podniky priznali 116 miliárd korún ako základ dane, z toho zaplatili 25% daň, čo je 29,1 miliardy korún. Je tam nejaký nárast, treba ale zohľadniť, že vtedy Slovensko malo pomerne vysoké inflácie okolo 5, 6%, čiže akurát sa to vykompenzovalo. Toto je nominálny nárast, samozrejme vykompenzoval akurát infláciu, čiže reálne výnos dane z príjmov nerástol.
  • Potom došiel rok, ktorý bol po daňovej reforme, to znamená od 1.januára 2004 a za rok 2004, pozrime sa sem, subjekty priznali zrazu 156 miliárd korún. Z toho zaplatili 19% daň, výnos bol taký istý ako predtým pri 25 percentnej dani, ale vždy existuje niečo ako nejaká adaptácia, skrátka keď spravíte zmenu, tak výsledok neuvidíte ani pri takýchto jasných zmenách, neuvidíte zo dňa na deň, ani z roka na rok, ale uvidíte to behom dvoch rokov.
  • A v roku 2005, čiže rok po tom, ako daňová reforma už fungovala, priznali právnické osoby 221 miliárd korún, z toho zaplatili 19 percentnú daň a to je 42 miliárd.

Čiže, keď si zoberiem jeden rok po daňovej reforme, to je dvetisíc piaty a porovnám ho s rokom pred daňovou reformou, to je dvetisíc tretí, za tieto dva roky stúpol základ dane o 90 percent a výnos dane po 44%.

Namiesto elixíru života, strana Smer-SD mieša smrteľný kokteil

Dôvod je ten elixír života, to je kombinácia jednotnej sadzby dani 19%, zrušenie dane z dividend a zrušenie dane z prevodu a prechodu nehnuteľností a tých ďalších daní a vy teraz presne tento proces, ktorý sa tu ukázal ako mimoriadne úspešný, pán minister Kažimír, strana Smer-SD, vy ho teraz otočíte, tým, že namiesto elixíru života tu miešate smrteľný kokteil, ktorý vráti Slovensko naspäť o 10 rokov.

Je naivné si myslieť, že sa to nevráti. Veď si otvorte oči, páni poslanci, aj dámy, toto nie je, že ľavica, pravica, toto ani nie sú žvásty o teórii hraničného úžitku. Toto sú čísla, toto sú fakty. Fakt je ten, že behom dvoch rokov potom, ako sa zaviedla rovná daň, sa zdvojnásobil základ dane a o polovicu stúpol výnos dane. A strana SMER na čele s pánom Ficom tu teraz experimentuje a napácha veľké škody.

Takže takto sme vytvorili skutočnú podporu podnikateľského prostredia a vyplatilo sa to. Pričom vytvorili znamená, ja som autor k daňovej koncepcii, keďže som to napísal. Chcel by som na tomto mieste spomenúť Ivana Mikloša, bez ktorého by rovná daň, samozrejme, zavedená nebola.

Takže moja otázka znie, naozaj ste o tom presvedčení, že neklesne výrazne základ dane?

Pan Kažimír, kto vás a stranu Smer bude voliť, keď nebudete mať čo rozdávať?

Pani a damy zo strany Smer-SD, hazardujete s mimoriadne cennou výhodou Slovenska a zároveň sa pripravujete o daňové výnosy. Veď to, o čo sa pripravíte, to budú peniaze, ktoré vy nebudete môcť rozdávať svojím kamarátom, klientele strany Smer. Z čoho sa budete hrať na Ježiška? Dlhy čoskoro nebudete môcť pokryť, lebo sa pod vašim vedením, pán minister Peter Kažimír, úspešne blížime k 60-tím percentám. Najrýchlejšie celkový dlh rastie kvôli Grécku a Španielsku. Šetriť neviete a ešte sa aj pripravujete o daňové výnosy. Tak, kto vás bude voliť, keď nebudete mať čo rozdávať?

Solidárnosť rovnej dane

Teraz ale poďme k jednej veci a to je solidárnosť rovnej dane. Tak existujú rôzne indexy. Nemám pri tej solidárnosti na mysli nejaké hlúpivé socialistické reči o tom, ako treba tých hnusných kapitalistov zdaniť. Ani nejakú teóriu hraničného úžitku, ktorú síce chápem, chudobnému nemôžme, keď má dve topánky, zobrať jednu, kdežto bohatý, keď má 100 párov, určite by to skôr oželel.  Otázka je, že prečo má ten bohatý, tých sto párov, ako sa k ním dostal, koľko bol pre to ochotný urobiť, ale toto socialistov nikdy nezaujímalo. Socialisti videli, ten má veľa, tomu berieme a dáme tomu chudobnému, lebo ten nás za to bude voliť. Nechajme bokom teda tieto socialistické reči a poďme sa pozrieť na presne výpočty na základe reálnych a presných čísel.

Giniho koeficient

Tu som, pre tých, ktorí by chceli ísť do hĺbky, skopíroval vzorec, akým sa ráta Giniho koeficient. Ja som sa s tým dosť vytrápil posledné roky, aj vyrátaním tohto Giniho indexu, či koeficientu a tak isto aj nerovnosti rozdelenia daní a daňového zaťaženia.

No tak, o čom hovorí tento Giniho koeficient?

Hovorí to, keď Giniho koeficient je nula, tak všetci majú príjem úplne rovnaký. Tak keď si, povedzme všetci ako tu sme, žili by sme iba z týchto príjmov, ktoré máme, predpokladajme to, tak tu, v tejto sále je Giniho koeficient nula, lebo všetci žijú z poslaneckého platu, čiže majú všetci úplne rovnaký plat. Keby to bolo tak, že jeden zarába všetko a všetci nezarábajú nič, no tak to by bola maximálna nerovnosť a vtedy by bol Giniho koeficient jedna. Čím je teda Giniho koeficient nižší, tým sú tie príjmy rovnomernejšie rozdelené. No a čím je Giniho koeficient vyšší, tým máte tú silnejšiu skupinu tých bohatých.

A presne takéto niečo, ako sa dá spraviť s príjmami, sa dá spraviť aj s výnosom, s daňovými výnosmi. Tam by sa to tiež mohlo volať Giniho koeficient, lebo podstata je na chlp rovnaká, ale tam sa to volá koeficient daňových výnosov, také niečo, hneď vám to poviem, volá sa to koncentrácia daní.

No a opäť, keď je tento ukazovateľ, ktorý sa volá koncentrácia daní nula, tak všetci platia úplne rovnakú daň a keď je jedna, tak jeden platí celú daň a ostatní neplatia nič. Čo je teda maximálna nerovnosť. Na tomto mieste by som chcel povedať, že už dnes, tí hnusní kapitalisti, povedzme tých všetkých 7,5 percenta, tam platí 40% všetkých daňových výnosov dane z príjmu. 7,5 percenta daňovníkov platí 40% a keď ich dobre naštvete, pán minister alebo rovno zarežete, tak o tých 40% prídete, to budete vidieť.

No dobre, máme teda dva koeficienty, máme Giniho koeficient pre rozdelenie príjmov a máme koncentráciu daní  pre rozdelenie daňovej povinnosti. A prečo o tom toľko hovorím?

Kakwaniho index

Dôvod je, že na tomto mieste do hry vstupuje takzvaný Kakwaniho index. Kakwaniho index, to je jeden taký profesor, Nánan Kakwany a podľa neho je tento index pomenovaný. On teda povedal takú vec, že čím je rozdiel väčší, tým je daňový systém solidárnejší.

To znamená, keď máte väčšiu nerovnosť pri rozdelení daňovej povinnosti, ako máte nerovnosť pri rozdelení príjmov, keď tam je rozdiel, tak vtedy je ten daňový systém solidárny, lebo tým bohatým zoberie viac ako len podiel ich príjmov na celkových príjmoch.

No, teraz sa pozrieme na konkrétne čísla, aké boli od roku 2001.

Giniho koeficient a Kakwaniho index – konkrétne čísla

Tak začneme v strede, tam je Giniho koeficient, rozdelenie príjmov, vidíte začína to 0,35, čiže pomerne rovnostárske rozdelenie príjmov. Potom 31, 31, 33, 32, 35, tento Giniho koeficient logicky sa príliš nemení, tie príjmy sú skrátka nejako rozdelené týmto Giniho koeficientom. Inak môžem vám povedať, že v svetovom merítku to znamená, že Slovensko má pomerne malý rozptyl príjmov. My sme viac na ceste k takému snu každého komunistu, že všetci musia mať presne rovnako.

No, ale zaujímavá je tá koncentrácia daní z príjmov, pozrite sa na tie čísla pred daňovou reformou, 0,58, 0,64, 0,63 a po zavedení daňovej reformy, toto číslo citeľne stúplo, na 0,72, na 0,73, 0,73. Potom úplne na pravo vidíte rozdiel medzi prvými dvomi stĺpcami a to je ten takzvaný Kakwaniho index, ktorý tri roky pred zavedením rovnej dane bol 0,29 a tri roky po zavedení rovnej dane 0,39. To je výrazný nárast z 0,29 na 0,39.

Strana Smer-SD: Ideológia nepustí, rovnú daň musíme zničiť!!!

Rovná daň je solidárnejšia, ten daňový systém, ktorý má Slovensko dnes je solidárnejší, preukázateľnejší ako dnes, čiže ako ten, ktorý malo Slovensko do roku 2003. No, na druhej strane chápem, ideológia nepustí, rovnú daň musíme zničiť. Nech to stojí, čo to stojí, radšej asi spravíme dlhy, keď nebudú peniaze. Veď v robení dlhov ste dobrý, pán minister.

Dovolím si vám dať zopár typov, kde by ste predsa len mohli nejaké tie peniažky naškrabať.

  1. Po prvé, môžete rozšíriť základ dane, pri existujúcej dani 19%. To znamená, namiesto dvíhania sadzby, to znamená rušiť výnimky. Ešte stále tam existuje 20, 30 výnimiek, ktoré sa, veď spomíname si na ti časy, keď ja som bol poradcom a vy štátnym tajomníkom, tie výnimky tam stále sú, dodnes, čiže rušiť výnimky je prvá možnosť.
  2. Keď zjednodušíte systém a ten sa zjednodušiť ešte stále dá, bez výnimiek, tak takisto znížite možnosti úniku, čo v konečnom dôsledku bude mať za následok vyšší výnos dane z príjmu. V určitých prípadoch, dokonca si dovolím povedať, že zníženie sadzby okamžite a priamo zvýši výnosy z dane, to je, takéto niečo odhadujem v prípade nafty, tam ešte stále máme 9 centov, čím by sme sa opäť stali, mali by sme obrovskú konkurenčnú výhodu oproti okolitým krajinám, možno s výnimkou Poľska.
  3. No a ak to celé nepomôže, tak potom asi budete musieť šetriť a menej kradnúť.

Daňový systém strany Smer-SD tlačí Slovensko do priepasti

No, počuli sme teda niečo k daňovému systému. Nie je to na dobrej ceste a nie je to len daňový systém, ktorý výrazne ohrozuje výnosy, je to aj socialistický Zákonník práce, ktorý sa blíži. Je to likvidácia druhého piliera. Je to zaťaženie asi všetkých, ktorí tvoria hodnoty, či dohodári, živnostníci. Sú to zdravotné odvody z dividend, ktoré takisto veľa, veľa ľudí vypudia z daňového systému. Totiž tu nejde iba o to, že dobre, prídeme o štyri percentá, keď niekto platí dnes 19% a vy mu naparíte a povedzme zarába 4 000 eur, alebo 5 000 a vy mu naparíte 25% na to, čo má nad tú hranicu a tento človek si povie, no tak stačilo. On neodíde len s tým, čo zarába nad 3 300 eur, on keď už raz začne optimalizovať, tak to bude robiť poriadne a odíde s celým príjmom a prídete aj o tých 19%, ktoré dnes máte.

Ak nevrátime rovnú daň späť, tak tento diletantizmus Smeru-SD Slovensko dlhodobo neprežije

Zrušenie rovnej dane a ďalsie úpravy z dielne Smeru su krátkozraké. Je to neuveriteľná krátkozrakosť, s ktorou sa tu stretávame a už teraz môžem zodpovedne prehlásiť, že akonáhle strana Sloboda a Solidarita dostane možnosť toto zmeniť, dostane sa do vlády, tak toto spraví. Ak nevrátime späť rovnú daň, tak tento diletantizmus strany Smer-SD, môže Slovensko len veľmi ťažko dlhodobo prežiť. Úplne na záver chcem v zmysle paragrafu 73, odseku 3 písmena A, rokovacieho poriadku, podať procedurálny návrh, aby sa Národná rada uzniesla tak, aby sa tento zákon vrátil navrhovateľovi na dopracovanie, až by mal navrhovateľ záujem, rád mu dám niekoľko cenných rád. Rovná daň je a bola progresívnejšia a sociálnejšia, ako rychle zbúchaný daňový systém strany Smer-SD, ktorý výrazne ohrozí budúce výnosy. Veľmi pekne vám ďakujem.

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.