Richard Sulík na témy slovenská politika, Európska únia a ekonomika.

Richard Sulík u Anne Will / ARD – Euroval nie je riešenie | SK titulky

Richard Sulík u Anne Will / ARD – Sulík hovorí o tom, že pri vstupe Slovenska do eurozóny platili určité pravidlá, najmä pravidlo o nezachraňovaní iných krajín. Vysvetľuje tiež to, že pomoc Grécku nemá nič so solidaritou. Ďalej hovorí o tom, že žiadny z politikov by do záchranných fondov nedal vlastné peniaze, teda v skutočnosti záchrane neverí. Rovnako kritizuje politikov …

… za to, že nemajú odvahu spýtať sa svojich občanov na zachraňovanie eurozóny v referende.

Transkript videa – Euroval nie je riešenie

Anne Will: Všetkých 17 krajín Eurozóny musia s Eurovalom súhlasiť. Ak by nesúhlasili, tak to celé krachne.

Richard Sulík: To by bola dobrá správa.

Anne Will: Pre vás.

Richard Sulík: Nie, pre celú Európu.

Anne Will: Slovensko je len dva roky v Eurozóne, no už sa hrá na veľmi dôležité, pokiaľ ide o vás. No vaša premiérka by rada s tým súhlasila, nie je to nesolidárne od vás?

Richard Sulík: No naša premiérka nie je nadšená z môjho postoja. K nášmu členstvu chcem povedať, že sme pred 2 rokmi do Eurozóny vstúpili, a bolo nám povedané, že platia určité pravidlá, ktoré treba dodržiavať, napr. článok 125 Lisabonskej zmluvy, podľa ktorého každý štát zodpovedá sám za svoje dlhy. Ja sa pýtam, prečo sa toto porušuje? Lebo toto je základné pravidlo na ktorom stojí Eurozóna a teraz sa jednoducho poruší. Nakupujú sa dlhopisy, produkujú sa nové a nové dlhy, takto to jednoducho nemôže ísť ďalej. Je mi ľúto, že sme za čiernu ovcu Eurozóny, no takto to ďalej nejde.

Anne Will: Vaša strana sa volá Sloboda a Solidarita. Prečo nie ste tiež solidárny napr. s Gréckom, ktoré to teraz asi najviac potrebuje v Európe a kde už teraz krátia dôchodky a prepúšťajú úradníkov, kde už teraz tvrdšie pristupujú k šetreniu. Prečo nie ste solidárny?

Richard Sulík: No naznačili ste napr. dôchodky.

Anne Will: Hovorila som o solidarite.

Richard Sulík: Áno hneď k tomu prídem. Takže, priemerný gŕecky dôchodok je 1600 eur, teraz sa o 20% zníži na možno 1250 eur. Slovenské dôchodky sú na úrovni 360 eur. Je podľa vás solidárne, povedať dôchodcovi u nás, že mu zvýšime DPH ktoré musíš zaplatiť, aby mohol mať grécky dôchodca tých 1200 eur. To je perverzná solidarita, to so skutočnou solidaritou nemá nič. Ak by bolo v grécku zemetrasenie, alebo iná prírodná katastrofa, tak môžeme hovoriť o solidarite. No Eurozóna nie ja na to, aby zachraňovala celý svet. Vrátim sa k článku 125. Ak Grécko nedokáže splácať svoje dlhy, tak musí jednoducho vyhlásiť bankrot. To by v prvom rade grékom ani neuškodilo, len bankám, ktoré tam investovali. A cez tieto všetky záchranné fondy ktoré tu vytvárame, zachraňujeme len zisky bánk. Gréci z toho nemajú nič.

Anne Will: Ale ak sa banky nezachránia, tak to potom ani s nami nevyzerá dobre.

Richard Sulík: No s tým nesúhlasím. Ak banky nebudú zachránené, tak jednoducho niektoré padnú, ale bankrot je súčasťou trhu. Bola by obrovská chyba zrušiť možnosť bankrotu. Môžeme ho zakázať aj v ústave, no to jednoducho nejde. Niektoré banky skrachujú. A štát by mal ručiť len za vklady obyvateľov, čo je aj lacnejšie ako zachraňovať celé banky. A toto je tiež lacnejšie ako zachraňovať celé štáty.

Klaus von Dohnanyi: V tomto p. Sulík nemáte pravdu, ale chápem že je to populárne čo hovoríte, no to neznamená, že je to preto pravdivé.

Anne Will: Hovoríte to preto?

Richard Sulík: Je to populárne, ale je to aj pravdivé. Pán Dohnanyi sa ma pýtal, že či by som nakúpil Španielske dlhopisy. Pán Dohnanyi ja sa vás pýtam, že koľko by ste vy osobne dali do Eurovalu z vašich peňazí. Garantujem vám, že žiadny politik, ktorý má plné ústa solidarity, žiadny jeden by nedal do toho nič. Lebo všetci sa toho nejak obávajú toho, že sa tie peniaze raz stratia. Vy hovoríte o Grécku, no Grécko má dnes ešte vyššie štátne výdavky ako minulý rok. Po šetrení ani stopy. Dokedy? A napríklad Taliansko. Ak by nikto nekúpil ich dlhopisy, veď oni majú tretie najväčšie zásoby zlata. Kde je napísané, že si musia len požičiavať. Nech začnú šetriť. Kým sa šetrenie prejaví, môžu zatiaľ predávať. Veď majú 500 miliárd EUR v nehnuteľnostiach. Nech stým hneď začnú. Hypo Real Estate celosvetovo investovala do veľmi divných produktov, tí bankoví manažéri, ktorých by som nazval skôr hazardnými hráčmi, lebo si pomýlili banku s kasínom. Hypo Real Estate mala zbankrotovať, vtedy v 2008, 120 miliárd sa jednoducho vyhodilo von oknom. To je nezodpovedné. Ak výnosy, ktoré táto banka robila, boli privátne, teda išli jej, no keď prišlo k dlhom, tak prišli daňoví poplatníci, teda politici, ktorí radi rozdávajú peniaze, ktoré im nepatria. V tom sú dobrí. Mali predsa skrachovať.

Klaus von Dohnanyi: Pán Sulík, vy ste tiež politik? Vy patríte tiež k tým, čo rozdávajú peniaze iných, alebo to platí len pre tých, čo sú iného názoru? Hovoríte, že politici rozdávajú peniaze iných. Vy ste tiež politik.

Richard Sulík: Prečo na mňa osobne útočíte? Zostaňte pri veci. 120 miliárd, dať do banky ktorá bola v podstate ako kasíno. Bolo to správne?

Klaus von Dohnanyi: Veď dnes sa môžeme predsa spoľahnúť na ratingové agentúry, ktoré dali trojité A na tieto papiere.

Richard Sulík: Zostaňme pri téme.

Steffen Kampeter: Vy nemáte ani najmenšieho poňatia o tom, čo táto banka v podstate robí. Máte pravdu, je to rizikový biznis, no je to jedna z najväčších nemeckých bánk. To čo vy požadujete, je aby celý trh s nehnuteľnosťami kvôli neriadenému bankrotu tejto banky…

Anne Will: Aby sme ďaleko neodchádzali od témy.

Steffen Kampeter: Mne sa javí byť rozumé, že v situácii keď je celý svet v kríze, aby štáty a trhy v problémoch si uvedomovali potrebu nezahodiť celé financovanie trhu s nehnuteľnosťami takto do ohňa. Chcem ešte niečo k téme ktorú ste tu načrtli. Nie, ak chcete predpokladať, že financovanie nehnuteľností bolo kasíno, musím jednoducho odporovať.Od tohto závisí existencia ľudí.

Anne Will: Prof. Schalas hovorí, že by to bolo fiasko, ak by sme štáty nechali padnúť. Nedá sa povedať, že tým že pomáhame týmto krajinám, pomáhame aj sebe?

Richard Sulík: No ak by všetkých 5 či 6 štátov zbankrotovalo hneď, bolo by to zlé. Grécko tvorí len 2% z ekonomiky Eurozóny a ešte menej z celej Európskej únie. Ak by Grécko zbankrotovalo, neznamená to žiadnu katastrofu, život sa nezastaví. Grécko zbankrotuje, vyhlási platobnú neschopnosť a dôjde k zníženiu nominálnej hodnoty, to znamená že tie banky si budú musieť možno 50% investícii odpísať. To sa musí stať. Grécko skrachuje tak či tak, toľko peňazí ani neexistuje na záchranu. Ani ten navýšený Euroval raz dôjde a nebude možné, alebo povieme dobre, pošleme 30 miliárd eur každý rok do Grécka, lebo sme to pokašlali a nepožadovali bankrot pri týchto krajinách. To je vtip. Ak Grécko skrachuje, potom budú napr. dlhy spolovice odpísané, možno niektoré banky skrachujú. No štáty majú len zabezpečiť ručenie vkladov obyvateľov. Nemajú ručiť za zisky bánk.

Hans Rudolf Wöhrl: Táto hra na čas, to ma desí viac ako tie problémy, ktoré sa tu spomínajú. Spomeňme si na krízu v roku 2008, hovorili sme, že toto sa nám nikdy nestane, nastavíme pravidlá, a čo sa deje dnes? ECB a všetky banky, hlavne ECB nakupuje dlopisy, čo by vôbec nemala a ani nesmie. A čo ani nechce.

Anne Will: Ale robí to.

Hans Rudolf Wöhrl: A nemecké banky, ktoré sú sčasti zoštátnené, zrazu nakupujú lacné peniaze, vysokoúročené dlhopisy, to je znovu obrovské riziko, so štátnou kontrolou. Už neverím týmto dohodám. Nefungovalo to pred 3 rokmi, a nebude ani ďalšie 3 roky fungovať. A to čo príde na koniec, bude fakt kruté. Nemám nič proti získaniu času, ani proti Eurovalu, ak by som veril, že niekde na konci je východisko, no na to neverím, ani tu, ani v Grécku. Tu už platí jedine tvrdá škola.

Klaus von Dohnanyi: To že už aj dnes tie rozhodnutia v parlamente nestačia, budeme potrebovať fiškálnu úniu, ako aj hovoril pán Weidmann, predseda DBB. To sa dá aj spraviť, no nepôjde to rýchlo, lebo aj Francúzsko má s tým nejaké problémy. Aj Slovensko. Prosím?

Richard Sulík: Aj Slovensko.

Klaus von Dohnanyi: No tak Slovensko môže odísť z Eurozóny.

Richard Sulík: Prečo by sme mali? Lebo ste si povedali, že chcete fiškálnu úniu?

Klaus von Dohnanyi: My chceme dlhodobo fiškálnu úniu, teda systém kde bude štátom predpísané, ako sa môžu zbaviť dlhov a čo robiť aby sa nezadlžovali. A ak toto nedosiahneme, tak ako chce aj Weidmann, a prišli by námietky od ostatných štátov kvôli suverenite, mali by tieto štáty z Eurozóny odísť a bude menší spolok, ktorý to bude organizovať. Mali by sme pokračovať takto ďalej, a to čo sa dnes v parlamente hovorilo je pokrok, no som skôr v tomto pri prezidentovi DBB, ktorý to vidí ako dlhodobý cieľ. A ak s týmto nesúhlasíte, musíte sa potom s Eurom rozlúčiť.

Richard Sulík: V každom prípade by sme sa slovákov opýtali, či to takto chcú. Vy sa nemcov neodvážite opýtať. Ak by ste spravili v Nemecku referendum, či toto vôbec chcú. Tu rozhoduje 50 alebo 100 ľudí o 80 miliónovom národe. V Bruseli je to ešte horšie, tam malá komisia rozhoduje ešte o oveľa viac ľuďoch, ktorú ľudia ani priamo nevolili. A vy hovoríte, že chcete fiškálnu úniu. My keď sme vstupovali do Eurozóny, 2006, 2007 keď boli tieto pravidlá prijaté, nám bolo povedané že každá krajina ručí za svoje dlhy sama. O fiškálnej únii nebola žiadna reč. Akým právom teraz toto požadujete?

Klaus von Dohnanyi: Tým právom, že sa učíme a tí čo sa učiť nechcú, musia ostatných odísť.

Richard Sulík: No len tá výučba je veľmi drahá. 200 miliárd eur. Zostaňme radšej “nevzdelaní”, lebo v hre je toľko peňazí… ja som prekvapený, že politici jednoducho hovoria o tom, že musíme byť proeurópski atď., a podpisujú šeky.

Klaus von Dohnanyi: Nie, musíme byť zodpovední.

Richard Sulík: Áno zodpovední, s peniazmi daňových poplatníkov.

Steffen Kampeter: Vidím u vás, že ste s tým populizmom tiež u vás oveľa viac nepohli, ako my tu v Nemecku pri tých ťažkých rozhodnutiach.

Richard Sulík: Pán Kampeter, miešate jablká s hruškami aj s orieškami dokopy, to predsa nesúvisí, že ak tu poviete teóriu, že teraz sa sypú dane, tak by ste mali byť v prebytku, lebo keď príde kríza, musíte sa zadlžovať, tak sa vás pýtam, prečo nemáte teraz tie prebytky? Robíte stále dlhy, možno menej, ale stále sa to volá dlhy. To po prvé. A po druhé, možno o 2 roky prídete s vyrovnaným rozpočtom, ale len preto, že tých 211 miliárd si tam teraz nepripočítate, to je jednoducho podvádzanie, a x ďalších výdavkov sa tam nezapočíta.

Steffen Kampeter: Ale poďme k veci. Garancia je niečo iné ako platobný proces.

Richard Sulík: Ale tiež je to riziko. Dostanete naspäť aspoň 1 cent? Vieme že sa to nestane. Teraz síce hovoríte, lebo sa to lepšie počúva, je to dobré alibi, že sú to len garancie, ale sú to neodvolateľné a bezpodmienečné garancie, vo výške 211 miliárd, ktoré vystaví Nemecko a z ktorých bude čerpať aj Grécko. A všetci ako tu sedíme vieme, že tá pôžička nikdy nebude splatená. Lebo pri Gréckom dlhu 170% to nikdy nesplatia. A jedného dňa budú musieť byť tieto pôžičky splatené. Potom budete hovoriť, ale veď exportujeme. Ale pritom budete financovať export zo svojho dlhu.

Anne Will: Chcela by som to teraz prerušiť a preložiť, lebo je to komplexná téma. Možno nám vy pomôžete p. Wöhrl, ako bývalý obchodník so skúsenosťami. Dúfam, že sa zajtra o vás nedočítam niečo iné. Hovorme o Grécku, ako keby išlo o, možno to pre pochopenie pomôže, hovoríme o krajine, ktorá je ako firma ktorú treba sanovať, čo ste už aj viac krát spravili. Kúpili ste nemeckú firmu BA v krachu a reštrukturovali ste ju a potom predali so ziskom. Požičali by ste teraz bankrotujúcej spoločnosti nazvime ju Hellas svoje peniaze, a s dôverou ju sanovali?

Hans Rudolf Wöhrl: To je dobrý príklad. Tu musíme vidieť dve veci, čo človek spraví, či dám peniaze do nejakého podniku, kde viem, že tie peniaze už neuvidím. Ak vidím Grécko ako podnik, najskôr by som pozrel, koľko majú dlhov, či ich môžu vôbec splatiť a čo je možné spraviť, aké aktíva majú. A potom by som asi zistil, že veritelia nechcú urobiť žiadne zásadné rozhodnutie, že by nechceli 50, 70, 80% dlhov odpísať, potom nie je záchrana. A tu sme pri tom bode, že Grécko sa bez odpisu dlhov jednoducho nedá zachrániť. A už by sme mali prestať hovoriť o garanciách, alebo podobne, musíme spraviť odpis, lebo potom máme ten problém ako ste vy hovoril, bude otázka, že kto tie peniaze stratí, možno príde banrot. A tí čo tie peniaze požičali, teda my, budeme za blbcov. Ak to nepríde teraz, príde to za 2 roky, za 4, príde to neskôr. Prepáčte ale, my v Nemecku sme tiež dlhy robili a nikdy sme tie dlhy nesplatili naspäť. Ak sa toto nezastaví, ak sa toto nezastaví, nebudeme mať nikdy stabilnú menu a stabilné hospodárstvo. Už mám dosť týchto rečí. Grécko… Toto pozitívne vykresľovanie situácie je to čo ľudí štve, stále sa len o tom rozpráva, vždy sa to nejakou náplasťou zalepí, ale nakoniec to vždy zaplatí daňový poplatník.

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.